Tisíce čiar vyryté v kôre brezy
stovky rán a desiatky rokov
netúži vytrhnúť sa z okov
Kníše sa mierne a pokojne
Ona jediná by vedela rozprávať
o vojne...
Z boka na bok, tak pokojne
Nežne prihovárajúc sa lístím
o láske, bolesti a zistím
že je to príbeh o mne, o nás,
o ľuďoch, čo žili,
čo prihovárali sa breze
v ťažkej chvíli
O ľuďoch,
čo hladili ju pracovité ruky
I ja prežívam teraz muky
Hladím brezu, krvavé mám ruky
Cestičku vydláždim kvapkami krvi
Nech ty nájdeš cestu k nej prvý